Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Inventarizácia

1. Úvodná časť

• Dôvod vypracovania Inventarizácie drevín: Zhodnotenie stavu drevín na stanovisku je dôležitá nielen z estetickej stránky, dáva základ budúcej vitálnej verejnej zelene. Je dôležité zabezpečiť kvalitnú výsadbu nielen pre dnešok, ale i pre budúcnosť nasledujúcich generácie v obci Tesáre. Verejná zeleň je posudzovaná na základe zdravotného stavu, ohrozeniu  bezpečnosti ľudí a ich majetkov. Na základe zhodnotenie sú nevhodné dreviny určené na výrobu, následne je navrhovaná  dosadba nových druhov drevín pre perspektívny rast a budúci vývoj.
• Účel dokumentu: spracované dielo sa použije ako podklad pre spracovanie projektu úpravy okolia verejnoprospešných stavieb, rekreačných plôch a centrálnej časti obce.
• Vymedzenie záujmového územia: Inventarizácia drevín bola spracovaná na plochách verejnej zelene v okolí verejnoprospešných stavieb, rekreačných plôch a centrálnej časti obce Tesáre. Mapový podklad č.1 vymedzuje základnú situáciu riešeného územia.
• Postup a metóda vypracovania Inventarizácie drevín: hodnotenie v rámci práce je vypracované štandardnými postupmi, ktorých základom je terénny prieskum, využitie jestvujúcich metodík na hodnotenie drevín od rôznych autorov (Machovec, Juhásová apod.) a vlastné hodnotenie drevín a plôch zelene zhotoviteľom. Podrobný postup prác je uvedený v samostatnej kapitole tohto dokumentu.
• Iné dôležité skutočnosti:
             Podklady, ktoré mal zhotoviteľ k dispozícii:
• Mapové podklady v tlačenej forme - katastrálne mapy, mapa situácie
• Vlastný terénny prieskum
• Vlastná fotodokumentácia

 

2. Metodika práce a charakteristika drevín
Hranica záujmového územia pre dendrologický prieskum bola určená objednávateľom. (Viď grafický výstup – mapa č.1)
Inventarizácia drevín bola realizovaná v mesiaci január-február 2012. Vlastná inventarizácia drevín pozostáva z dvoch fáz:
• terénny prieskum
• spracovanie terénnych poznatkov.
Prípravné práce boli zamerané na získanie podkladov, obhliadku terénu a spracovanie metodiky inventarizácie drevín. Terénne práce pozostávali z lokalizácie jednotlivých
vegetačných prvkov do podkladovej mapy, ktorá odráža súčasný stav. Každému vegetačnému prvku v mape zodpovedá zápis o získaných údajoch do tabuľky priamo
v teréne. Každý vegetačný prvok má svoje identifikačné číslo. Uvedeným spôsobom sme
jednak získali dendrologickú mapu s lokalizáciou stromov, krov a porastov a jednak základnú
databázu údajov. Následne bol vypracovaný kompletný zoznam drevín s hodnotiacou – inventarizačnou tabuľkou, sprievodnú správu kde sa vyhodnocoval zdravotný stav a grafický výstup.

Obsah inventarizačnej tabuľky:
  • Inventarizačné číslo – každý vegetačný prvok má svoje vlastne poradové číslo, ktoré slúži na jeho identifikáciu na mape. Toto číslo znázorňuje poradie a jeho následné identifikáciu na mape
  • Zameranie inventarizovaných prvkov: dreviny, ktoré sa v mapovom podklade nenachádzali a neboli zaznačené a zakreslené, ich poloha bola určená meraním, zakreslenie bolo realizované do mapy s mierkou 1:500 až 1:250. Zakreslené boli jednotlivé stromy, solitérne kry a skupiny krov a stromov.
  • Za identifikačným číslom nasleduje latinský názov rodovým a druhovým názvom dreviny a ak je bližšie špecifikovaný tak aj kultivar, aj je v názve uvedený len rodový názov a za názvom je značka „sp.“ znamená to, že druhový názov sa nedá správne určiť. Na ploche sa nachádzali dreviny, ktoré boli avšak určené dendrologicky správne. 
Za základnými údajmi nasledujú parametre, ktoré sa pri inventarizácii určujú:
  • Obvod kmeňa sa určuje v centimetroch. Drevina bola zameraná vo výške 1,30 m nad zemou. Hodnota bola následne zapísaná do inventarizačnej tabuľky. Takto bola dreviny nameraná správne no nie všetky dreviny sú ideálneho rastu, niektoré dreviny majú viac kmeňov. Pri týchto drevinách treba namerať všetky, zapísať ich do tabuľky a do poznámky napísať z koľkých kmeňov sa drevina skladá. Následne sa sadovnícky hodnota vypočíta z najväčšieho obvodu kmeňa. Obvod kmeňa môžeme odmerať 0,10 m pod rozvetveným, no do poznámky musí byť napísane v akej výške sa obvod kmeňa meral. Merania sa vykonávali meračským pásmom.
  • Výška drevina sa určovala v metroch. Merania boli vykonávane meraním pomocou výškomeru, ktorý meral s presnosťou 1 m.  Na zisťovanie výšky nám slúžili i pomôcky ako bola 2 m drevená lata, ktorou sme merali dreviny vo veľkostných kategóriách od 0 – 5 m. Mnohým drevinám sme určili výšku pomocou vizovania, koly nevyhovujúcim prístupovým podmienkam k jednotlivým drevinám.
  • Priemerná šírka koruny – bola zisťovaná pomocou pásma a drevenej laty, ktorá bola široká 2 m. Namerané hodnoty sa zapisovali do tabuľky v metroch s presnosťou na 1 m. Mnohým drevinám sme určili šírku pomocou vizovania, koly nevyhovujúcim prístupovým podmienkam k jednotlivým drevinám.

Vekové štádium (Pejchal, 1996)
  1. Nová výsadba (prevládajú znaky a prejavy prijatia dreviny)
  2. Odrastená výsadba (drevina rastúca, ale nestabilizovaná, nesúca znaky zakladania architektúry koruny)
  3.  Stabilizovaná dospievajúca drevina (dotváranie typických charakteristík pre daný druh, výrazný predlžovací rast, začiatok plodnosti)
  4.  Dospelý jedinec
  5.  Veterán (rozpad štruktúry dreviny – úbytok kostrových vrstiev, nástup patogénov), (Pejchal, 1996)

Sadovnícka hodnota (Machovec, 1982)


Hodnotí celkový vzhľad, u mladších drevín schopnosť ďalšieho vývoja a uplatnenia, vhodnosť dreviny pre dané stanovište, resp. zámer atď.
Vyjadrujeme ju pomocou bodov od 1 do 5:


5 bodov – najhodnotnejšie dreviny, absolútne zdravé dreviny, nepoškodené, tvarovo a celkovým habitusom zodpovedajúcim druhu, zavetvené až k zemi, veľkostne už plne rozvinuté (presahujúce najmenej ½ dosiahnuteľnej výšky a tomu zodpovedajúcu šírku koruny), ale ešte v plnom raste a vývoji. Dreviny tejto kategórie musia mať predpoklad plnenia svojich funkcií ešte po celé desaťročia. Je potrebné ho na danom stanovišti zachovať v maximálne možnej miere aj za cenu prehodnotenia a pretvorenia sadovníckeho priestoru, plánovanej zástavby apod.,  (Machovec, 1982).


4 body – veľmi hodnotné dreviny, zdravé dreviny, typického tvaru zodpovedajúceho príslušnému taxónu, nanajvýš sú mierne narušené alebo poškodené (napr. bez vetiev najspodnejšieho poschodia, s menšími voľnými priestormi v korune a pod.), veľkostne rozvinuté ako dreviny ohodnotené 5 bodmi. Svojou funkciou pri udržaní kvality musia plniť ešte mnoho desaťročí. Aj túto kategóriu je potrebné maximálne chrániť aj za cenu zmeny usporiadania priestoru, na ktorom sa nachádzajú. K ich odstráneniu je možné pristúpiť len v celkom výnimočných prípadoch, (Machovec, 1982).


3 body – dreviny priemernej hodnoty, dreviny zdravé, resp. len mierne preschnuté, ale bez chorôb a škodcov, hlavne takých, pri ktorých hrozí ich rozšírenie. Tvarovo sa môžu líšiť aj podstatne od typu. Patria tu napr. dreviny vysoko vyvetvené, ale také, ktoré majú na kmeni schopnosť obrásť, resp. sú aj v tejto podobe esteticky únosné. Patria sem dreviny menšieho vzrastu, ktoré nedosahujú ani polovicu predpokladanej veľkosti. Pri tejto kategórii musí byť taktiež predpoklad udržania dreviny viac desaťročí pri zachovaní, resp. aj pri zlepšení bodovej hodnoty. Veľmi často sú to dreviny, z ktorých je možné postupne vymodelovať kvalitnejšie porasty. Pri riešení sadovníckych úprav sa pri tejto kategórii počíta s tým, že sa podľa potreby ponechajú pre ďalší rozvoj, resp. tam, kde to sadovnícky a výchovný zámer vyžaduje, sa odstráni , (Machovec, 1982).


2 body – dreviny podpriemernej hodnoty, dreviny značne poškodené, veľmi vysoko vyvetvené bez predpokladu obrastania po presvetľovacích prebierkach, dreviny staré a málo vitálne, výrazne presychajúce, s dutinami, prípadne inak silne poškodené. Predpoklady ďalšieho vývoja sú ako v čase, tak aj v kvalite značne obmedzené. Zlepšenie kvality nie je možné predpokladať. Nesmú to však byť dreviny obmedzujúce bezpečnosť ľudí alebo zdravých perspektívnych porastov. Pri výhľadových úpravách sa počíta s ich postupným odstránením. Výnimky tvoria len dendrologicky unikátne, chránené stromy a pod., ktoré sa nechávajú na dožitie, (Machovec, 1982).


1 bod – dreviny nevyhovujúce, veľmi silne poškodené, choré, silne napadnuté škodcami alebo chorobami, zvlášť takými, ktoré zdravotne ohrozujú okolité zdravé porasty, dreviny odumierajúce a odumreté, a zvlášť dreviny, ktoré ohrozujú bezpečnosť návštevníkov, alebo dreviny, ktoré ohrozujú svojou existenciou kvalitu okolitých cennejších exemplárov (napr. dreviny vrastajúce do korún kvalitných a najmä svetlomilných drevín, hodnotných drevín), a dreviny inak ohrozujúce daný priestor a jeho vývoj. Pri riešení sadovníckych úprav je na týchto plochách potrebné tieto dreviny okamžite, resp. v čo najkratšej dobe odstrániť. Odstránenie je nutné bez ohľadu na akékoľvek ďalšie zásahy , (Machovec, 1982).

Celkový zdravotný stav a stupeň poškodenia (Juhásová, 1999)
Vyjadruje celkový zdravotný stav stromu uvádzaný v bodovej stupnici od 1 do 5, pričom hodnota 1 označuje zdravé jedince, na ktorých sa ojedinele vyskytujú pôvodcovia ochorenia a hodnota 5 dreviny odporúčané pre nevhodný zdravotný stav k výrubu. Pod písmenom z sa uvádzajú zdravé stromy bez príznakov poškodenia.
z - zdravé - bez príznakov poškodenia,
  1. stupeň: na hodnotených stromoch sa ojedinelo vyskytujú pôvodcovia ochorenia
  2. stupeň: výskyt mikroskopických a drevokazných húb má za následok čiastočné presychanie stromu, na kmeni sú dutiny malých rozmerov, stabilita nie je narušená
  3. stupeň: v dôsledku infekcie hubami, alebo poškodenia živočíšnymi škodcami usychajú konáre v objeme 1/3 koruny
  4. stupeň: hubové choroby, živočíšni škodcovia alebo abiotické činitele spôsobili usychanie konárov v objeme 1/2 koruny
  5. stupeň: úplne suchý alebo usychajúci strom v rozsahu viac ako 2/3 objemu korunu
Spôsob poškodenia (Juhásová, 1999)

Stromy sú v princípe poškodzované 4 základnými spôsobmi, a to mechanicky, škodcami, chorobami (hubové ochorenie, vírusy apod.) a inými prvkami (fyziologické sucho, nedostatok prístupných živín, vysychanie spôsobené nepriaznivými podmienkami, atď.). Posudzovaným faktorom bola aj fyziologická reakcia dreviny na poškodenie, napr. hojenie rán, tvorba výmladkov, teda prejavy signalizujúce ďalšiu perspektívu dreviny. Pre hodnotenie drevín bola použitá metodika Juhásovej (1999). Na ploche sa nachádzajú celkovo zdravé dreviny, preto je spôsob poškodenia a následné opatrenie popísane v inventarizačnej tabuľke v poznámke pri každej drevine jednotlivo.

 

Spoločenská hodnota drevín
Podľa vyhlášky c. 24/2003 Z.z., na základe § 36 a § 37, ktorou sa vykonáva zákon c. 543/2002 Z.z. O ochrane prírody a krajiny, ktorá sa vyjadruje v slovenských korunách (eurách). A na základe zisteného obvodu kmeňa u stromov, plošného priemeru v m2 u kríkov a krovitých porastov a obvodu kmienka a jeho dĺžky u lian, pre skupiny IIII.
I. skupina - polovždyzelené a vždyzelené listnaté dreviny
II. skupina - ihličnaté dreviny
III. skupina - listnaté opadavé dreviny
Hodnotenie podľa:


  A. Pôvodu drevín :   pôvodný domáci druh
                            osvedčený introdukovaný druh
                            čiastočne osvedčený introdukovaný druh
                            potenciálne introdukovaný (zatiaľ zriedkavý, vzácny) druh
  B. Vzrastovej charakteristiky: S – strom, K – ker, L – liana, S, K – strom alebo ker, K, S – ker alebo strom, K, L – ker alebo liana
  C. Relatívne dosiahnuteľný vek:
     1 – dreviny dlhoveké
     1.1 výrazne vysoký vek (nad 500 rokov)
     1.2 vysoký vek (200 – 500 rokov)
     2 – dreviny stredoveké
     2.1 stredný vek (100 – 200 rokov)
     3 – dreviny krátkoveké
     3.1 nízky vek (50 – 100 rokov)
     3.2 veľmi nízky vek (do 50 rokov)

Spoločenská hodnota drevín sa vyjadruje v slovenských korunách (eurách) a vrámci skupín I.-III.
  1. u stromov podľa výšky a obvodu kmeňa
  2. u kríkov a krovitých porastov podľa výšky a plošného priemetu v m2
  3. u lián podľa obvodu kmienka a jeho dĺžky sa stanový základná hodnota drevín.
Spoločenská hodnota drevín sa upravuje prirážkovým indexom (tabuľka č.1) takto:

3. Výsledky hodnotenia

V rámci vyhotovenia predprojektovej prípravy Krajinno-architektinických úprav obce
Tesáre boli z hľadiska inventarizácie drevín hodnotených päť plochy zelene:

 

   • SO 01 Park pred kostolom
   • SO 02 Areál kostola
   • SO 03 Plocha pri obchode
   • SO 04 Centrálna rekreačná zóna
   • SO 05 Starý cintorín
   • SO 06 Cintorín obce Tesáre
   • SO 07 Zhodnotenie drevín pri ihrisku (bez mapového podkladu)

 

SO 01 Park pred kostolom

 

Súčasný stav drevín
Na ploche sa nachádza 37 ks zinventarizovaných drevín, druhové zloženie vidíme na grafe č.1.  Riešená plocha sa využíva ako park, má rekreačnú, ale i estetickú funkciu v obci. Zeleň je vo vyhovujúcom stave. Medzi dominanty tejto plochy patria vŕby košaté (Salix matsudana ´Turtuosa´), ktoré tvoria kostru časti riešenej ploche. Medzi hodnotné dreviny môžeme pokladať javor cukrový (Acer saccharinum), lipu málolistu (Tilia cordata) a dub letný (Quercus robur), ktoré môžeme považovať za kostrové rastliny. Medzi doplnkové rastliny patria brezy (Betula pendula), jaseň (Fraxinus excelsior), hlošina (Eleagnus angustifolia), ktoré tu majú nadpočetné zastúpenie čo vyplýva z grafu č.2.  Z kompozičného hľadiska majú len doplnkovú funkciu. Zákon ich charakterizuje ako krátkoveké dreviny.  Pri rekonštrukciách a obnovách sú navrhované na výrub v rôznych časových etapách.


Navrhovaný výrub drevín a sadovnícka kompozícia


Navrhované dreviny na výrub:
Eleagnus angustifolia – Hlošina úzkolistá (identifikačné č. 25,č.28), dreviny sú zo zdravotného a estetického hľadiska na ploche nevhodné
Juglans regia – Orech kráľovský (identifikačné č. 35), nálet, ktorý nemá opodstatnenie na ploche rekreačného parku, svojim rastom prekáža ostatným drevinám, opadané lístie obsahuje škodlivé silice, ktoré prekážajú v raste ostatných drevín a trávnatých porastov.
Tilia cordata – Lipa málolistá (identifikačné č.30), lipy patria medzi dlhoveké dreviny, ktoré sú na takýchto miestach cenením a žiadaným prvkom no rast dreviny zabraňujem telefónny/elektrický kábel, preto treba veľmi dôkladne zvážiť opatrenie výrubu.
Na riešenej ploche sa nachádza viac drevín určených na výrub, jedná sa predovšetkým o krátkoveké dreviny ako je Betula pendula – breza previsnutá.  Dreviny sú vo vrcholnej dospelosti. K výrubu by sa malo pristúpiť až po vypracovaní sadovníckeho návrhu na obnovu. Pokiaľ nie je vypracovaný návrh, dreviny je vhodné ponechať na dožitie.


Táto plocha je viditeľné rozčlenené na dva celky obrázok č.1:
  1. Plocha krátkoveká – nachádza sa v okolí sochy sv.Urba- plochu tvorí druh Betula pendula – breza previsnutá, ktorá sa kategorizuje ako krátkoveká drevina, ako už bolo písane. Treba predísť situácii keď tieto dreviny dovŕšia vek života, začne proces degradácie. Po takejto situácii by nasledoval fakt, že by na ploche nezostalo nič.   
  2. Plocha dlhoveká – paradoxom sa na tejto ploche nachádzajú dlhoveké dreviny, ktoré su nahustene na sebe a nemajú možnosť sa jednotlivo rozvíjať.

SO 02 Areál kostola

Súčasný stav zelene

Riešená plocha sa nachádza v okolí kostola sv. Martina. Plocha sa nevyužíva, mala by mať len doplnkovú a okrasnú funkciu. No zo zdravotného a estetického hľadiska túto funkciu nespĺňa. Plocha je prehustená drevinami, ktoré nevytvárajú žiadnu kompozíciu. Na ploche sa nachádza 36 inventarizovaných položiek (graf č.3), najväčšie zastúpenie tu majú ihličnaté dreviny čo vyplýva z grafu č.4.

 

SO 03 Plocha pri obchode


Súčasný stav
Riešená plocha sa nachádza v centrálnej časti obce Tesáre pred obecným úradom. Plocha má v budúcnosti perspektívne využitie pre rekreačné a reprezentatívne účely. Na ploche sa nachádza 17 inventarizovaných drevín. Zloženie a počet jednotlivých drevín znázorňuje graf.5. Riešenú plochu môžeme definovať ako porast, pretože je prehustená a mnohé významné dreviny ako Platanus x acerifolia – Platan javorolistý, alebo Abies concolor – jedľa, ktorá je považovaná za najkrajšiu jedľu na Slovensku nemajú priestor sa svoj prirodzený rast pre menej hodnotné dreviny ako je Betula pendula – breza previsnutá a Pinus syslvestris – Borovica lesná.

Navrhovaný výrub drevín a sadovnícka kompozícia
Na tejto malej ploche sa nachádza výsadba drevín, ktorú treba kompozične preriediť, aby sa mohli dlhoveké dreviny do budúcnosti vyvíjať. Preto je nutné navrhnú menej hodnotné stromy na výrub a to: Betula pendula – Breza previsnutá (identifikačné č.77, č.79, č.85), Pinus sylvestris – Borovica lesná (identifikačné č. 81) a Thilia cordata – Lipa malolistá (identifikačné č. 84 – nevhodná zo zdravotného hľadiska).
Navrhovaný výrub je vhodný z kompozičného hľadiska, no je podmienený následnými sadovníckymi úpravami a to dosadbami vhodnejších druhov drevín.
Základ stromovitej zložky na tejto ploche tvoria Jedľa srienistá (Abies concolor), ktorá je tu ceneným prvkom, v budúcnosti sa môže využívať ako vianočný stromček, Platan (Platan x aceroides), Lipa malolistá (Thilia cordata). Plocha nie je veľká no na doplnenie a spestrenie by sa mohla doplniť farebnými kultivary nižších strom, listnatých a ihličnatých krov no najmä trvaliek a vysievaných letničiek.

 

SO 04 Centrálna rekreačná zóna
Súčasný stav


Plocha patrí medzi najrozsiahlejšiu inventarizovanú časť. Zahrňuje rekreačné plochy pozdĺž potoka Zľavy, areál školy a okolie reprezentatívnych budov ako je obecný úrad. Na ploche sa nenachádza zodpovedajúce množstvo  drevín, plochu tvoria skôr trávnaté porasty. Na ploche sa nachádza 51 ks drevín/porastov. Graf č.6.
Táto plocha má vysoký rekreačný potenciál pre budúcnosť a rozvoj obce Tesáre. Dreviny sa tu nachádzajú v dobrom zdravotnom stave preto nie je nutné odporučiť dospelé jedince na výrub. Výnimku tvorí hustý porast Thuja occidentalis – Tuje západnej, ktorá tvorí neestetickú bariéru. Tento porast býva pravidelne orezávaný, preto je vhodné tieto dreviny navrhnúť na výrub.
Dreviny a zeleň bude v budúcnosti zohrávať na tomto priestore dôležitú úlohu, pretože táto plocha má vysoký potenciál pre rekreačné využitie.
Navrhované dreviny a rastlinný materiál by mal byť spätý s vidieckym priestorom. Nie je nutné vytvárať komplikované návrhy a skladby z atraktívnych drevín a ich kultivarov. Slovenský vidiecky priestor disponuje s nespočetnými drevinami, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Dnešným trendom je obnova tradície, nie je nutné pestovať kvalitne trávnaté plochy, na takejto ploche vynikne trávnik s lúčnym charakterom.
Pri navrhovaní a výbere drevín je nutné dbať na správny a adekvátny výber. Navrhované dreviny by mali tvoriť kompozíciu, ktorú by tvorili predovšetkým dlhoveké – kostrové dreviny, ktoré tu v obci chýbajú.

SO 05 Starý cintorín
Súčasný stav


Plocha sa v súčasnej dobe nevyužíva. V minulosti to bol cintorín, dnes tu vidíme už len pozostatky náhrobkov a krížov. Tieto artefakty tu vôbec neprekážajú, majú určitú symboliku, ktorá toto miesto pozdvihuje.
Vegetácia na ploche je v dezolátnom stave, 90% stromovitej vegetácie potrebuje ošetrujúci, alebo likvidačný zásah. Niektoré dreviny sú dôležité pre zachovanie originality. Preto je ich nutné ošetriť od suchých konárov, aby sa predišlo k degradácii. Plocha potrebuje predovšetkým preriedenie.
Navrhovaný výrub drevín a sadovnícka kompozícia
Navrhované dreviny na výrub sú znázornené na výkresovom podklade č.6. Už z prvého pohľadu vyplýva, že sa jedná o dreviny situované v stredovej časti, kde dochádzalo k utláčaniu a tak neforemnosti a úpadku koruny. Najhodnotnejšie dreviny sú situované popri obvode, len tieto mali určitý priestor na vývoj.
Prioritou tohto priestoru nie je len odstránenie drevín, ale aj ošetrenie ostatných, pretože väčšina potrebuje zásahy, ako je orezanie suchých konárov, presvetlenie koruny, orezanie spodných vetiev koly priechodnosti a estetike.
Po ošetrujúcich a likvidačných zásahoch by mala nasledovať obnova tohto priestoru. Spočívala by v dôkladnom prehodnotení a návrhu nových vitálnych jedincov.
Vhodné druhy drevín a rastlín: Gaštan jedlý (Castanea sativa), Dub letný (Quercus robur), Buk lesný (Fagus sylvatica), Jarabina vtáčia (Sorbus aria), Drieň (Cornus kousa), Hortenzia (Hydrangea paniculata), Picea omorika, Abies concolor, tieňomilné trvalky a kry a mnohé ďalšie vhodné do verejných vidieckych priestorov.
Výrub drevín na tejto ploche je navrhnutý len v základnej fáze. Pre celkovú obnovu by sa výruby týkali minimálne 60 % z celkovej vegetácie. Pre obnovu takto zanedbanej vegetácie je nutné postupovať na etapy, aby sa zachovala aj stará zložka tejto plochy a postupne sa dopĺňala obnova. Navrhovaný výrub sa týka prvej etapy výrubov. Pre ďalšie je nutné prehodnotiť vegetáciu po výrube a ošetrení. Následne sa navrhnú ďalšie opatrenia.


SO 06 Starý cintorín
Súčasný stav

Pri rozsiahlosti cintorínu musím zhodnotiť veľkú absenciu drevín, no na druhej strane cintorín nie je kapacitne dostatočný pre hroby aj kvalitné zastúpenie zelene. Dreviny na cintoríne a pred cintorínom sú vo vhodnom stave, nie je nutné zasahovať a prehodnotiť dreviny či sú vhodné na výrub.
Najviac zanedbaná časť je práve vstupná, kde sa nachádzajú sadovnícky nehodnotné dreviny ako sú ovocné dreviny a tuje pred vchodom do cintorína. O tujach by sa mohlo ešte diskutovať pretože práve do takéhoto prostredia patria, treba ich len omladiť a dosadiť novými výsadbami. Pred márnicou sa nachádza porast tvorený tujami a cypruštekmi, ktoré sú vhodné do tohto prostredia no nie sú vo vhodnej kombinácii.
Pri vstupe do cintorína sa nachádzajú krušpány, ktoré sú vhodné z hľadiska dlhovekosti, dobrej údržby a nízkeho vzrastu. V zadnej časti sú prekvapivo hodnotné dreviny vysokého veku, ktoré si aj v tomto veku zachovávajú svoju krásu. V tejto časti sa nachádza i drevina, ktorá nie je bližšie špecifikované. Pri hodnotení sa posudzovali listové púčiky, ktoré indikovali, že sa môže jednať a druh jarabiny, alebo okrasnej jablone. Takéto ojedinelé jedince treba zachovať, pretože  je to súčasť histórie, táto časť cintorína môže mať okolo 100 rokov a práve tento druh dreviny sa nám tu zachoval. Pre bližšie určenie druhu je potrebné počkať do jari a pridať znaky ako sú kvety, listy a plody, následne bude korektné určenie dreviny.
Obnova cintorína
Tvorba a rekonštrukcia cintorínov je samostatná jednotka v sadovníckej tvorbe. Je nutné sa riadiť kompozičnými pravidlami a postupmi. V tomto roku bude dokončená prístavba na budove márnice a preto by bolo vhodné dotvoriť priestor o novú výsadbu. Vstupná časť cintorína by sa mala niesť v duchu jednoduchosti a čistoty.
Navrhované dreviny sú podobné ako v iných kapitolách, je len otázkou kompozície kde a aká drevina bude navrhnutá. Je nutné brať do úvahy výšku a šírku dreviny, jej dlhovekosť a efekt, ktorý chceme dosiahnuť.


SO 07 Zhodnotenie drevín pri ihrisku (bez mapového podkladu)
Súčasný stav

Táto plocha nebola inventarizovaná podľa metodík a postupov, pretože na existujúce dreviny je už v súčasnej dobe podaný návrh na odstránenie. Cieľom tohto prehodnotenia je už len potvrdenie správnosti, že navrhované dreviny na výrub sú určené správne.
Navrhované dreviny sú zastúpene druhom Populus nigra, Populus nigra ´Italica´ - Topoľ čierny. Dreviny sú v pokročilo štádiu dospelosti, kde začína degradácia. Dreviny sa stávajú životu ohrozujúce, predovšetkým z toho dôvodu, že topole čierne pri degradácie zhadzujú svoje konáre, pričom môže dôjsť k ohrozeniu majetku alebo ľudského zdravia. Ihrisko patrí medzi frekventované miesto v obci Tesáre, kde sa pohybujú najmä deti, preto by sme mali dbať práve na tento fakt. Dreviny  nezohrávajú žiadnu funkciu na ploche, patria medzi alergény a ich estetická stránka nie je dostačujúca.
Pri vstupe do obce Tesáre je ihrisko prvá vec, ktorú si návštevník všimne, preto je potrebné zachovať estetickú stránku tejto plochy na úrovni. Cieľom zhodnotenia plochy nie je len určenie drevín na výrub, ale aj návrh adekvátnej náhrady za odstránené dreviny.


Navrhované dreviny by mali na tejto ploche zohrávať viacero funkcií a úloh, mali by:
  • Vyzdvihnúť priestor po estetickej stránke
  • Stabilizovať plochu z hľadiska ekológie a vytvoriť proti-veternú a hlukovú bariéru
  • Vytvoriť chládok pre návštevníkov ihriska, zlepšiť mikroklímu
  • Zvýšiť celkový ráz  a vyzdvihnúť  hodnotu sadovníckych úprav v obci Tesáre


Obnova zelene – časť ihrisko
Po výrube drevín zostane plocha bez stromovej zložky, aby sme podporili vidiecky ráz dediny, ekologickú stabilitu a estetickú stránku je za potreby vyrúbané dreviny/porast nahradiť za novú perspektívny skladbu drevín. Navrhovaná skladba drevín môže byť v dvoch prevedeniach/návrhoch a to:


 1. Vytvoriť stromoradie po obvode ihriska, alebo len z jednej strany, návrh vychádza z pôvodnej kompozície, navrhovaný by bol jeden druh dreviny, alebo rytmické až nepravidelné striedanie viacerých druhov, alebo odrôd tohto istého druhu.
Zoznam vhodných drevín:


Do stromoradia sú najvhodnejšie listnaté dreviny – stromy, výber vhodného druhu je musí nadväzovať na vidiecky priestor, farbou a textúrou by mal byť atraktívny, musí sa viazať na pôdne podmienky. *Vhodné dreviny: Javor mliečny (Acer platanoides), Javor horský (Acer pseudoplatanus), Javor poľná (Acer campestre), Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), Dub močiarny (Quercus palustris), Jelša lepkavá (Alnus glutinosa), Drieň (Cornus kousa), Jarabina vtáčia (Sorbus aria)


 2. Druhý návrh pozostáva zo zmiešaných skupín drevín, cieľom návrhu je doplniť nielen dreviny zo stromovitej skupiny drevín, ale doplniť i krovitú zložku. Stromy môžu mať zastúpenie i z ihličnatých druhov čo by zatraktívnilo sadovú výsadbu.
Zoznam vhodných drevín:


   *Ihličnaté dreviny/stromy: Smrek obyčajný (Picea abies), Smrek omorikový (Picea omorika), Jedľa srienistá (Abies concolor)
   *Listnaté dreviny/stromy: Javor mliečny (Acer platanoides), Javor horský (Acer pseudoplatanus), Javor poľná (Acer campestre), Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), Dub močiarny (Quercus palustris), Jelša lepkavá (Alnus glutinosa), Drieň (Cornus kousa), Jarabina vtáčia (Sorbus aria)
   *Listnaté dreviny/kry: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris), Wejgela ružová (Weigela Florida), Dulovec nádherný (Chaenomeles speciosa), Zlatý dážď (Forsythia x intermedia), Trojpuk drsný (Deutuzia scabra), Tavolník (Spirea x vanhouttei)
   *zoznam uvedených rastlín je len ukážka, skladba a počet druhov drevín bude navrhnutá pri podrobnom návrhu, dreviny sú len príkladom

 

 


4. ZÁVER
Záverečné zhrnutie v tejto práce nie je podstatné, pretože hlavná časť je uvedená vo výsledkoch práce. Výsledkom práce je zhodnotenie zeleň a návrh opatrenia. Slovo na záver ma odôvodniť vypracovanie takejto práce a prečo je dôležité zhromažďovať a hodnotiť sadovnícko-ekologickú stránku obce Tesáre.


„Najlepší okamih pre zasadenie stromu bol pred dvadsiatimi rokmi. Druhý najlepší je teraz!“ (Čínske príslovie)


Inventarizácia drevín nie je len projekt v ktorom sa dočítam základné informácie o stave zelene, ale je to prvotný podklad pre tvorbu –reálnu tvorbu, úpravu plôch, rekonštrukciu, obnovu a pod. Inventarizácia zelene tvorí odrazový mostík pre stavebných a záhradných architektov, ako majú postupovať, aké sú základné priority pre ochranu zelene. Preto je dôležité, aby sa inventarizácia drevín nestala len papierovou podobou, ale nadobudla zmysel, a jej využitie bude prínosom pre obec Tesáre.
Verím, že táto práca bude prospešná pre obec a predovšetkým pre občanov, aby získali vedomosti o tom, aké dreviny sa v našej obci nachádzajú, načo majú byť pyšný, čo majú chrániť a čo majú obnoviť a tvoriť, aby aj naša budúca generácia mala byť načo hrdá.
Spravme spoločne našu obec sviežou a zelenou!


Ako nato?
„Postav dom, zasaď strom!“

 

5. POUŽITÁ LITERATÚRA


FERIANCOVÁ, Ľ.: Obnova zelene vidieckeho sídla. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2005. 91 s. ISBN 80-8069-512-1

HRUBÍK, P.: Význam zelene v poľnohospodárskej krajine.In: Obnova vidieckej krajiny: Zborník referátov z príležitosti konania odborného seminára „Ekológia poľnohospodárskej krajiny v obci Litva: Litva 16.10. 1999. Nitra: SPU, 1999, 109 s.

JUHÁSOVÁ,G.: Metodika hodnotenia zdravotného stavu drevín 1999

MACHOVEC, J: Sadovnícka dendrológia. Praha: Státni pedagogické nakladatelství, 1982. 246 s.
PEJCHAL, M.: Hodnocení vitality stromů v méstských ulicích. In: Stromy v ulicích. Subor.prednášek SZKT, Praha, 1996

 

 


 
inventarizácia text.docx(1.8 MB)inventarizácia text.docx
inven_tesáre.xlsx(35.2 kB)inven_tesáre.xlsx
ÚvodÚvodná stránka