Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Ľudové zvyky

K ľudovej kultúre patrilo aj množstvo rôznych zvykov. Staré zvyky zanikli už v 19. storočí, dlhšiu dobu sa udržali zvyky počas predvianočného-adventného cyklu. Na sv. Barboru(4.12) na Mikuláša (6.12) a najmä na deň sv. Lucie (13.12) .Do zmeny kalendára na sklonku 16. storočia bola v tento deň najdlhšia noc v roku a začínal sa zimný slnovrat a asi z toho dôvodu sa ku sviatku sv. Lucie viazalo množstvo starých zvykov. Mládež chodievala preoblečená v maskách po dedine a po domoch, kde ometala steny husacím krídlom. Za odmenu sa dostávali orechy, jablká,koláče. Od Lucie do Štedrého večera sa robieval tzv. "luciový stolček", aby sa s jeho pomocou na polnočnej omši zistili strigy. tento zvyk však zanikol už okolo 1. svetovej vojny. Veľa zvykov a obradov bolo spojených so Štedrým dňom. Do izby sa donášala slama, dala sa do kúta, na zem i na lavicu. Samozrejme, že v izbe nesmel chýbať vianočný strom - "krispán". Zo štedrovečerných jedál sa odnášalo statku, sliepkam, aj pod ovocné stromy. Okrem toho na Vianoce chodili skupiny mladých po dedine a pod oknami spievali koledy, až do polnočnej omše. Veľké zábavy bývali na fašiangy, keď sa mládenci preobliekali za ženy, no nechýbali ani masky medveďa, žida, či baby s deckom a chodili s ražňom po dedine.Na ražeň dostávali od gazdov slaninu. Na kvetnú nedeľu chodili dievčatá s Morenou po dedine a spievali piesne. Veľkonočná polievačka sa udržala najdlhšie a patrí k súčasným zvykom. 1. mája stavali mládenci slobodným dievčatám máje. Dialo sa to za tanca, spevu a muziky. Rovnako i slávnostné váľanie májov v posledný májový deň. Na sv. Jána (24.6) sa v tesárskom chotári i na okolitých vŕškoch pálili svätojánske ohne. Na tejto slávnosti s zúčastňovala len slobodná mládež. Bola to vlastne júnová zábava mládeže. Zábava s muzikou i tancom a spevom bola spestrením dedinského života a preto bývali v dávnejších dobách veľmi časté. Na zábavách však nazriedka dochádzalo k bitkám a ruvačkám najmä medzi mládencami z cudzích obcí a domácimi. V roku 1927 bol jeden tesársky mládenec na zábave zabitý a tak na celý rok boli v obci takéto podujatia zakázané. Počas dlhých zimných večerov pri spoločnom šúpaní kukurice, driapaní peria, či varení lekváru bývalo tiež veľa zábavy i medzi staršími. Dávnejšie sa schádzalo aj pri priadkach, kým bola domáca výroba látok v obci ešte rozšírená. 


 
ÚvodÚvodná stránka