Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Staviteľstvo a bývanie

Tradičný ľudový dom, aký sa v minulých časoch staval v Tesároch i Kokošovej, mal tiež svoje charakteristické znaky a zvláštnosti. Domy boli poväčšinou jednotraktové. Obytné časti i hospodárske stavby boli pod jednou strechou a na prvý pohľad tvorili jeden celok. Domy boli prednou časťou orientované do ulice a vchodová časť do dvora. Stavebným materiálom bola hlina. Obyvatelia si ju ťažili v Hliníku. Múry domov sa na kamenných základoch stavali z hliny. Starší spôsob bol pomocou nabíjania. Medzi doskové debnenie sa zamiesená hlina a po vyschnutí a vytvrdnutí materiálu sa debnenie odstránilo. Stavalo sa aj z nepálených hlinených tehál, ktoré sa zlepovali riedkou hlinenou maltou. Z hliny sa obvykle stavali aj maštale. Domy bývali zväčša trojpriestorové. Chudobnejší ľudia, väčšinou bíreši, sa museli uspokojiť s dvoma miestnosťami. U bohatších gazdov mala obytná časť tri miestnosti. V prednej časti bola izba s dvoma oknami do ulice , v strednej kuchyňa a vzadu komora. Vchod do domu bol v strednej časti. Nad vchodom bol výpustok - "rampúch". Bolo zvykom oddeliť vchodovú časť od kuchyne priestorom zvaným pitvor. V kuchyni bola veľká murovaná pec, kde sa varilo a pieklo. Starší ľudia na peci aj spávali. Neskôr boli pece nahradené železnými šporákmi. Dlážka v domoch bývala v starších dobách výlučne hlinená, no už na sklonku 19. storočia sa začali robiť jednoduché drevené dlážky. Zariadenie nábytkom bolo tiež jednoduché. V izbe boli postele, skrine, v dávnejších dobách truhly, stôl, lavice a stoličky. Stôl s lavicami bol aj v kuchyni, kde sa jedávalo cez týždeň. Strecha stolicovej konštrukcie bola krytá slamou. Škridla sa začala používať až v 20. storočí. Po 1. svetovej vojne slama zo striech ubúdala, až napokon pálená škridla úplne prevládla. Za obytnými časťami domu nasledovali maštale a hospodárske budovy. Dobytok a najmä kone boli pýchou každého gazdu a tak sa aj týmto priestorom venovala patričná pozornosť. Chliev pre ošípané bol obvykle až na samom konci. Múry domov bývali väčšinou na bielo natreté vápnom a farebným váčšinou tmavým soklom siahajúcim do výšky jedného metra. Oddelene stáli iba veľké stodoly- alebo "pajty". Mali síce drevenú konštrukciu, ale steny boli vyplnené prútím. Od ostatných budov stáli oddelene aj preto, aby sa zmenšilo nebezpečenstvo požiaru.Po zbere úrody bola v stodole celá úroda a beda bolo tomu gazdovi, keď mu stodola zhorela. Na strechách stodôl zostala tradičná slama až do šesťdesiatych rokov 20. storočia. 


 
ÚvodÚvodná stránka